Choď na obsah Choď na menu
 


FG A HG mapovanie 2

FG a HG mapovanie 2

Denisa Hoffmanová

2. ročník - externé štúdium -školský rok 2013/2014

 

 

Cestná (osobná, nákladná, individuálna, hromadná), železničná, vodná, letecká a potrubná doprava na Slovensku (najmä no nie len v regiónoch a obciach na trase exkurzie): vývoj, štruktúra trás a uzlov podľa rôznych aspektov vybavenosti (napr. pri letiskách o.i. aj aktuálne zoznamy destinácií pravidelných a charterových letov), aktuálny vývoj dialníc a rýchlostných ciest, atď.

Cestná doprava


Tab. 1  Sumár plánovaných úsekov na ukončenie v rokoch 2011 – 2014

tab1.jpg

Tab. 2  Sumár plánovaných úsekov na začatie v rokoch 2011 – 2014

tab2.jpg

 

 

Vnútorná dopravná sieť Slovenska je ovplivnená predlžená polohou krajiny v smere západ-východ. Územie takéhoto tvaru má zvýšené nároky na dopravu v smere dĺžky. Týmto faktom sa argumentovalo už v požiadavkách na vedenie južných hraníc Slovenska a tým sa novému štátu mierovou zmluvou v Trianone v roku 1920 sa podarilo zabezpečiť prevažnú časť Lučenecko-košickej zníženiny s úsekmi železnice a cesty z Lučenca do Rožňavy (Lukniš, 1985). Dovolilo to neskôr predĺžiť železničný a cestný ťah z Rožňavy smerom ku Košiciam.

Na základe prírodných potenciálov rozdelil Lukniš (1985) územie Slovenska na štyri prirodzené regióny: západoslovenský a východoslovenský centralizačný región, severoslovenský a juhoslovenský koridorový región. Centralizačné regióny predstavujú dva samostatné jadrové priestory, v ktorých sa postupne sformovali dve metropolitné mestá Bratislava a Košice. Koridorové regióny prepájajú oba jadrové priestory, pričom sú od seba oddelené výraznou (stredoslovenskou komunikačnou) hor-skou bariérou.

 

mapa_siet_06_2014_1.jpg

 

Rozsah diaľničnej siete a siete rýchlostných ciest Slovenska bol schválený uznesením vlády

SR č. 162 z roku 2001 „Nový projekt výstavby diaľnic a rýchlostných ciest“, ktoré definoval

diaľničnú sieť tvorenú diaľničnými ťahmi D1, D2, D3 a D4 a sieť rýchlostných ciest ťahmi R1, R2,

R3, R4, R5 a R6 s možnými ďalšími rýchlostnými ťahmi v ďalekom výhľade a uznesenie vlády SR

č.523 z júna 2003 „Aktualizácia nového projektu výstavby diaľnic a rýchlostných ciest“, ktoré

prakticky rozšírilo sieť rýchlostných ciest o rýchlostný ťah R7. Uznesenie vlády č. 882/2008

z 3.12.2008 upravuje diaľničný ťah D4, upravuje rýchlostný ťah R1, spresňuje a doplňuje sieť

rýchlostných ciest o ďalší rýchlostný ťah R8. (viď ďalej).

Sieť diaľnic je podľa UV č. 882/2008 definovaná nasledovnými ťahmi:

D1 – Bratislava (Petržalka – križovatka s D2) – Trnava – Trenčín – Žilina – Prešov – Košice

– štátna hranica SR / Ukrajina,

D2 – štátna hranica ČR / SR Kúty- Malacky – Bratislava - štátna hranica SR / MR,

D3 – Žilina – Kysucké Nové Mesto – Čadca – Skalité štátna hranica SR/PR,

D4 – štátna hranica Rakúsko / SR - Bratislava – križovatka D2 Jarovce – križovatka Rovinka –

križovatka s D1 Ivanka pri Dunaji sever – križovatka s cestou II/502 – križovatka s cestou I/2

- križovatka s D2 Stupava juh – štátna hranica SR/Rakúsko.

Celková plánovaná dĺžka diaľnic predstavuje spolu cca 705 km

 Pokračovanie  diaľnice  D1

Diaľnica spod Tatier sa konečne pohla smerom na Spiš. Dňa 2. apríla 2009 krátko po desiatej hodine v obci Studenec slávnostné odštartovali výstavbu diaľničného úseku D1 Studenec – Beharovce. Hoci ide iba o viac ako trojkilometrový úsek, významne pomôže k spojeniu diaľnice vedúcej od tunela Branisko k tatranskej diaľnici.[1]

Diaľnica v tejto časti Spiša má strategický význam. Výstavba tohto úseku nebude technický náročná. Hoci je termín ukončenia naplánovaný na október budúceho roka, zhotoviteľ stavby prisľúbil stavbu dať do predčasného užívania už máji.

Začiatok diaľnice nadväzuje na predchádzajúci úsek D1 Jablonov – Studenec a končí v križovatke Beharovce pred tunelom Branisko. Po vybudovaní preberie tento úsek podstatnú časť najmä tranzitnej nákladnej dopravy z jestvujúcej cesty I/18. Diaľnica bude prechádzať popod Spišský hrad a nahradí prejazd historickým stromoradím, ktoré sa napriek svojej malebnosti stalo známe skôr vysokým počtom ťažkých dopravných nehôd.

Diaľničný úsek bude prechádzať katastrom mesta Spišské Podhradie, obcí Studenec, Bijacovce, Granč-Petrovce a Beharovce. Uvedený úsek je súčasťou diaľničného ťahu D1 Bratislava – Košice.

Diaľnice na Slovensku

dialnice-na-sr.gif

 

Potrubná doprava

ropovod.jpg

 


Najlacnejší druh dopravy. V tomto smere patrí Slovensko medzi vyspelé krajiny. Má dobre rozvinuté inžinierske siete. Plynofikácia dokončená na 70 %. Ropovod Družba a plynovod Bratstvo.

Preprava surovín, najmä ropy a zemného plynu najhustejšia sieť USA, Rusko

Ropovod Družba (od r. 1962) dopravuje ropu do BA zo zauralských ropných polí

 Adria nadväzuje na Družbu pri Šahách, prepravuje ropu z Blízkeho Východu

Plynovod Transgas dodáva plyn do Českej republiky, Rakúska, Talianska,Spolkovej republiky Nemecko a Francúzska

25% spotreba zemného plynu v západnej Európe
zachovali dodnes, slúžia takmer výhradne pre potrebycestovného ruchu, v menšej miere i pre hospodárske účely (transport dreva).

Železničná doprava

zel.siet.gif

  Vyše pol milióna vlakových kilometrov získajú cestujúci predovšetkým zahustením dopravy a predĺžením trasy viacerých spojov. Okrem iného pribudnú aj nové víkendové spoje. Vlaky, ktoré premávali len v niektorých dňoch, tak budú po novom jazdiť každý deň. Predĺženie trasy vybraných spojov zase umožní s minimálnymi nákladmi rozšíriť dopravnú obslužnosť a zlepšiť dostupnosť vlakovej dopravy vo vybraných lokalitách. Tieto zmeny budú predstavovať asi tri štvrtiny pridaných výkonov, zvyšnú časť budú tvoriť úplne nové vlakové spoje.

Na posilnenie rýchlikov, teda diaľkovej dopravy, je určených 186 236 vlakových kilometrov. Hlavným cieľom nových zmien je však zlepšenie regionálnej dopravy, preto až 348 672 vlakových kilometrov pribudne na regionálnych trasách po celom Slovensku. To umožní zlepšiť aj nadväznosť spojov, čo výrazne pocítia napríklad cestujúci v Žilinskom kraji. Priemerný čas v dôležitých prestupných smeroch v mestách Čadca, Žilina, Vrútky a Kraľovany by sa mal skrátiť na 11 minút. Výrazne sa zlepší vzájomné previazanie spojov aj na východe Slovenska a napríklad na trase Prešov – Lipany pribudne spoj, čo znamená, že na tejto trati bude denne jazdiť 22 vlakov.

Zvýšenie počtu vlakových kilometrov od decembra 2013 umožnilo minuloročné zavedenie taktového grafikonu, ktorý je inšpirovaný systémom vo Švajčiarsku. Vďaka nemu jazdia vlaky v pravidelných intervaloch, čo cestujúcim uľahčí orientáciu vo vlakovej doprave. Ďalším, tohtoročným krokom ministerstva je optimalizácia jestvujúceho systému tak, aby bol nastavený pravidelný interval dopravnej obsluhy a optimalizácia regionálnych prípojov aspoň na najvyťaženejších tratiach.

Úseky, na ktorých sa najvýraznejšie posilní vlaková doprava:

Bardejov – Prešov medziročný nárast dopravného výkonu o 29 996 vlkm,
Košice – Čierna nad Tisou medziročný nárast dopravného výkonu o 20 797 vlkm,
Košice – Lipany medziročný nárast dopravného výkonu o 25 465 vlkm,
Košice – Poprad-Tatry medziročný nárast dopravného výkonu o 34 826 vlkm,
Nové Mesto nad Váhom – Žilina medziročný nárast dopravného výkonu o 35 908 vlkm,
Nové Zámky – Zvolen medziročný nárast dopravného výkonu o 27 445 vlkm,
Topoľčany – Nové Zámky medziročný nárast dopravného výkonu o 53 630 vlkm,
Topoľčany – Prievidza medziročný nárast dopravného výkonu o 38 069 vlkm,
Trnava – Galanta medziročný nárast dopravného výkonu o 35 880 vlkm.

Od polovice decembra 2013 cestujúcim o viac ako 500-tisíc kilometrov najazdených regionálnymi vlakmi i rýchlikmi.

Od polovice decembra 2013 cestujúcim o viac ako 500-tisíc kilometrov najazdených regionálnymi vlakmi i rýchlikmi.

Bližší pohľad na regionálne zmeny:

Žilinský región:
Zamerali sme sa na zlepšenie nadväznosti spojov a skrátenie čakania na prípoje. V prestupných uzloch  ako sú  Čadca, Žilina, Vrútky a Kraľovany  sa  budú vlaky zbiehať a rozbiehať na viac smerov tak, aby ľudia mohli prestúpiť na ktorýkoľvek iný smer a čakali v dôležitých prestupných smeroch priemerne len 11 minút.
Zo Žiliny  pribudne  po jednom vlaku na všetky smery, teda na Čadcu, na Ružomberok, na Púchov a cez víkendy aj na Rajec (t.j. výrazne sa posilní víkendová  doprava na  Rajec).
Výrazne sa zlepší nadväznosť spojov na trase Vrútky – Horná Štubňa – Prievidza – Topoľčany – Nitra. Pôjde o viac kratších spojov  pričom prestupy budú maximálne do 15 minút. Celkovo cestujúci na tejto trase ušetrí po novom až 1,5 hodiny času oproti súčasnosti.

Prešovský región:
Na trase Prešov – Lipany, pribudne jeden spoj, celkovo 11 vlakov za deň, a to každým smerom. Bude zavedený  2-hodinový takt dopravy, ktorý zatiaľ chýbal. Vlaky budú jazdiť pravidelne v rovnakej minúte s odstupom dve hodiny.

Banskobystrický región:
Pribudne nový vlak s odchodom z Banskej Bystrice o 19:42 a s príchodom do Brezna o 20:49, ktorý umožní dochádzať domov zdravotníckemu personálu zo zmien v nemocnici.
Ranné vlaky na trase Banská Bystrica – Zvolen (aj opačne, t.j. z oboch smerov) sa posunuli tak, aby mohli ľudia lepšie dochádzať do Vlkanovej do priemyselného parku a stíhali rannú zmenu s väčšou časovou rezervou.
Zlepšili sme nastavenie školských vlakov zvážajúcich deti do škôl v Brezne.

Bratislavský región
Medzi Pezinkom a Bratislavskou hlavnou stanicou pribudne desať nových vlakov každý pracovný deň, posilnené budú spoje predovšetkým počas rannej a odpoludňajšej dopravnej špičky.
Pezinok bude východiskovou železničnou stanicou nových vlakov, aby sme zabezpečili dostatok miesta pre cestujúcich z tejto oblasti.

Nitriansky región
Na úseku Galanta – Trnava  budú všetky vlaky vedené v dennom režime, odstránime víkendové obmedzenia. Celkovo zavedieme osem vlakov počas víkendov.

Dominantnú úlohu v preprave po železniciach majú trate medzinárodného významu (označované aj ako magistrálne trate):

Česká republika– Kúty – Bratislava – Nové Zámky – Štúrovo

Maďarsko

Bratislava – Žilina – Poprad – Košice– Čierna n. Tisou – Ukrajina

Česká republika/Poľsko– Čadca – Žilina

Leopoldov – Nové Zámky– Zvolen –Lučenec - Košice.

Tieto trate sú (okrem posledne menovanej) v celej dĺžkedvojkoľ -ajné a elektrifikované.

Predstavujú približne 37% celkovej dĺžky dopravnej siete.Potreby železničného spojenia zabezpečuje 3665 km tratí na Slovensku. V prevažnej väčšine sú to trate zaradené do medzinárodných koridorov a svojimi parametrami vyhovujú medzinárodným požiadavkám.
Praha - štátna hranica Česko/Slovensko - Kúty - Bratislava - Štúrovo - štátna hranica Slovensko/Maďarsko -Balkán/Orient
Bratislava -Žilina - Čierna n/T - štátna hranica Slovensko/Ukrajina - Ľvov
Balt - Warszawa - Zwardoň - štátna hranica Poľsko/Slovensko - Čadca - Žilina
Kraków - štátna hranica Poľsko/Slovensko - Plaveč - Prešov - Košice - Čaňa - štátna hranica Slovensko/Maďarsko - Budapešť

Cestná doprava

 Najviac využívaná doprava na Slovensku – dobrá hustota a kvalita cestnej siete, prepojenie všetkých obcí. V poslednom desaťročí zaznamenala výrazný rozmach ako v preprave tovarov tak i v preprave osôb. V súčasnosti je na Slovensku kvalitná diaľničná sieť v dĺžke 297 km. Do budúcnosti je plánovaná výstavby ďalších úsekov do celkovej dĺžky 658 km. Cesty I. triedy a diaľnice sú súčasťou hlavných európskych koridorov: Berlín – Praha – Bratislava – Budapešť – Istanbul, Bratislava – Žilina – Košice – Ukrajina, Gdaňsk – Katowice - Žilina. Ročne prevezie viac ako 2 mld. osôb. Je potrebné dobudovať materiálovo-technické vybavenie okolo ciest

Vodná doprava

 

V súčasnosti sa realizuje na vodnej ceste Dunaja, ktorá spája Severné a Čierne more. Toto prepojenie sa dosiahlo vybudovaním kanála Dunaj – Mohan – Rýn
Medzinárodné prístavy: Bratislava, Komárno, Štúrovo. Plánuje sa dobudovanie Vážskej vodnej cesty v smere Komárno – Žilina s neskorším prepojením na Odru
S vybudovaním kanálu na prepojenie Dunaja – Odry – Labe v spolupráci s Rakúskom a ČR.

- vhodný je Dunaj a dolný tok Váhu po Sereď

- vyznačuje sa nižšou energetickou náročnosťou, vyššou produktivitou práce a menším narušením životného prostredia

- v našich podmienkach má význam len  nákladná vodná doprava

-preprava  ropných produktov, rúd,  koncentrátov, hutníckeho koksu, stavebných surovín,

Poľnohospodárskych produktov

-Dunaj má význam pre zahraničný obchod

- spája nás so 7 krajinami

-na SR prevádzkuje vodnú prepravu Slovenská plavba a prístavy, a.s. Bratislava

- prístavy BA, Komárno

-prekládková kapacita  cca 5 mil. ton nákladu ročne

-lodenice  Slovenské lodenice Komárno, a.s

 

Letecká doprava

letiska.png

 

Po rozpade ČSR sa letecká doprava u nás úplne zrútila a v súčasnosti si vyžaduje veľké množstvo financií ( nákup nových strojov, opravy...). Pre pracovné ale aj dopravné lety je na Slovensku k dispozícii 6 letísk: M. R. Štefánika v Bratislave, Košice, Poprad, Sliač, Piešťany, Žilina. V súčasnosti nie je v plnej miere využívaný potenciál letísk na Slovensku, spojenia s Európou a svetom nám zabezpečuje letisko Schwechat vo Viedni, vzdialené od Bratislavy 50 km. Rovnako sa využíva aj letisko Ruzyne v Prahe a letisko Budapešť

-uplatňuje sa najmä v medzinárodnom styku, medzinárodnom obchode a cestovnom ruchu

-nákladná letecká doprava má v našich ekonomických podmienkach malý význam

Letisko M. R. Štefánika v Bratislave

Štyria leteckí dopravcovia – írsky Ryanair, České aerolínie (ČSA), Norwegian Air Shuttle a ruský UTair Aviation plánujú prevádzkovať týždenne 76 pravidelných letov.

Novinkami medzi charterovými destináciami sú albánska Tirana, grécke mestá Sitia, Chania, Atény, Kavala, Kalamata, ale aj francúzske Ajaccio na ostrove Korzika.. Medzi najčastejšie volené chartrové destinácie s odletom z Bratislavy patria už tradične Antalya, Burgas, Monastir, Hurghada, Rodos, Heraklion, Palma de Mallorca.

Letisko Sliač

V sezóne 2013 letisko zabezpečovalo charterové lety tureckej Antalye a bulharského Burgasu. Od ďalšej sezóny sa má ponuka rozšíriť o lety do Grécka a na severný Cyprus.[9]

Letisko Košice 

Je to druhé najväčšie letisko na Slovensku [1]podľa počtu pasažierov a pravidelných liniek.

Nachádza sa v mestskej časti Barca 6 km južne od centra mesta v nadmorskej výške 230 m n. m.

Rozloha letiska je 3,5 km² a celková plocha terminálu je 4 456 m², z toho viac ako 3 500 m² je vyhradených pre pasažierov. Najväčšími lietadlami schopnými pristáť na letisku sú Boeing 767 a Airbus A300. Kapacita letiska je 700 000 osôb ročne, resp. tisíc osôb za hodinu.

Pravidelné linky

 

Aerolínie Destinácie Austrian Airlines prevádzkované dopravcom Tyrolean AirwaysViedeň

 

České aerolinie Praha, Bratislava Smart Wings Sezónne: Burgas

Wizz Air Londýn - Luton

Charterové destinácie 

Destinácie Ajaccio Antalya Burgas Cagliari Katánia Heraklion Hurghada Korfu KosLamezia Terme Malaga Mars Alam Monastir Olbia Rijeka RhodosLetisko Poprad-Tatry (kódy letiska IATA: TAT, ICAO: LZTT) je medzinárodné letisko v Poprade. Leží vo výške 718 m n. m., je najvyššie položené letisko pre dopravné lietadlá na krátke a stredné vzdialenosti v strednej Európe.2014 - sezónna linka Gdaňsk - Poprad - Gdaňsk: Od 18. januára 2014 sa z Popradu lieta na letisko Gdaňsk v Poľsku. Lieta sa poľským prepravcom euroLOT každú sobotu až do 15. marca. Na tieto lety je vyslané lietadlo typu Bombardier Dash-8 Q400 s kapacitou 78 miest.

Letisko Piešťany (IATA: PZY, ICAO: LZPP) je medzinárodné letisko regionálneho významu. Nachádza sa v severnej časti mesta Piešťany. Spádová oblasť letiska sú mestá Trnava, Nové Mesto nad Váhom, Trenčín a Topoľčany. Vzletová a pristávacia dráha má rozmery 2 000 × 34 m. V súčasnosti je letisko bez pravidelných liniek, okrem charterových letov pre potreby kúpeľných hostí na trase Piešťany  Berlín-Tegel, Piešťany  Leipzig/Halle, Piešťany  Groningen, ktoré zabezpečujú letecké spoločnosti Lufthansa, Eurowings a Air Berlin.

Letiko Žilina

 15. júla 2005 bola zavedená pravidelná letecká linka Praha – Žilina – Praha spoločnosťou České aerolinie lietadlom ATR 42-500. Spoločnosť na tejto trase v decembri 2011 lety prerušila, čím letisko dočasne zostalo bez pravidelného spojenia. Ihneď začiatkom januára 2012 bola linka obnovená. V júni 2012 ČSA oznámili zrušenie niektorých liniek z Prahy, vrátane linky do Žiliny. Zrušenie nastalo v auguste.

Zdroje

LUKNIŠ (1985): Regionálne členenie Slovenskej socialistickej republiky z hľadiska jej racio-nálneho rozvoja. Geografický časopis, 37, č. 2-3, SAV, Bratislava, s. 137-163.

 

http://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/313003-bratislava-bude-mat-v-lete-19-pravidelnych-leteckych-liniek/

 

www.wikipedia.sk

 tlacovespravy.wordpress.com/.../zeleznice-zverejnili-novy-grafikon-pozr

 

Ďakujem za pozornosť